Orlandová oše.model

 

 

-sa začala rozvíjať v 60. rokoch

-prvým pósobiskom bola oblasť psychiatrie

-sesterský diplom získala v New Yorku na Medical Collage r. 1947, na univerzite St. John skončila odbor ošetrovateľstvo bakalárom r. 1951

-v roku 1954 získala doktorát na Kolumbijskej univerzite

Základy modelu

-model je založený na interpersonálnych a interakčných procesoch medzi pacientom a sestrou s cieľom uspokojiť potreby pacienta

-vo svojej teórií sa sústreďuje na 3 oblasti na ktoré sa ošetrovateľská profesia orientuje: vzťah medzi sestrou a pacientom, professionálnu rolu sestry, rozvoj oše. poznania

Podľa Orlandovej človek potrebuje ošetrovanie:

-keď nie sú naplnené jeho potreby pomoci vznikajúce na základe telesných obmedzení, negatívnej reakcie na prostredie alebo na skúsenosti

-keď obmedzeniam schopnosti pacienta zodpovedajú jeho potreby, ktoré sa stupňujú v lekárskej starostlivosti

-ako výsledok potreby pomoci, ktorá nebola naplnená a pacient pociťuje úzkosť, tieseň, zúfalstvo či stres

Sestra má poskytnúť pomoc pacientovi okamžite a to:

-priamo, ak pacient nie je schopný sám uspokojiť svoje potreby, vtedy muí sestra realizovať konkrétny oše. výkon

-nepriamo, ak sestra zabezpečuje neprofessionálne starostlivosti

Štruktúra modelu:

-človek existuje v zmene, narodenie, rast, vývyn, dospelosť a smrť sú integrálnou súčasťou života

-človeka chápeme ako biologickú interpersonálnu a intrapersonálnu jednotu, ktorá je otvorená prostrediu a podlieha zmene

Humánny systém:

možno analyzovať na:

1, biologický subsystém: kardiovaskulárny, močovopohlavný, neurologický, respiračný, endokrinný a iné

2, interpersonálny subsytém: socioekonomickú, kultúrnu, interakčnú, vzory ( závislosť, nezávislosť ), rolu ( profesijnú, rodinnú, spoločenskú, sexuálnu )

3, intrapersonálny subsystém: svetonázor vrátane osobného postoja ( napr. optimizmus ), sebakoncepciu ( telesný obraz, sebahodnotenie ), kontrolu ega ( emocionálna sebakontrola )

Charakteristiky štruktúrneho modelu:

-človek sa chápe ako dynamický systém v interakcii v prostredí

-vývoj obsahuje biologické, interpersonálne a intrapersonálne zmeny, pričom každá s každou súvisí a ovplyvňuje zdravie

-jedinec sa pohybuje v kontinuite postupným vývojom od jedného vývojového štádia k druhému, pričom informácie vplyvy z minulosti sa uchovávajú a prenášajú do súčastnosti a premietajú sa aj do budúcnosti

-zmena je životu vlastná a systémy sa usilujú o udržanie stability v zmene

-situáciu okolo pacienta možno opísať ako vzťah medzi systémom človeka , časom a prostredím

-cieľom modelu je zabezpečiť širokú teoretickú bázu potrebnú na chápanie človeka a života

Model sa dá využiť pri ošetrovaní dospelých, detí, zdravotníckych zariadeniach, školách s cieľom zlepšiť pacientovo psychické a fyzické zdravie a jeho konfort.